Nastal čas na SSD?

Autor: Daniel Horecký | 28.2.2011 o 14:00 | Karma článku: 6,29 | Prečítané:  1816x

Solid-state drive. Tri zázračné slovíčka majúce ambíciu stať sa náhradou za klasické dnes najpoužívanejšie pevné disky s pohyblivými časťami. Od ich zreteľnejšieho uvedenia na trh uplynuli už skoro 3 roky, čo je pre súčasný rýchlo sa rozvíjajúcu oblasť IT dostatočne dlhá doba na ich dozretie. Každý skúsenejší užívateľ si vie hravo nájsť na internete nespočet testov, článkov a hodnotení, preto tento článok je len akýmsi nazretím pod ich „kapotu" pre laikov, či ľudí uvažujúcich o ich kúpe.

Najprv troška faktov. Solid-state drive (SSD) môžeme prirovnať ku klasickému pevnému disku, ktorému chýbajú dve podstatné veci: rotujúce magnetické plotne a čítacia hlava. To je hlavný rozdiel, od ktorého za odvíjajú aj ich vlastnosti. SSD má namiesto plotní a hlavy iba pamäťové čipy, na ktoré sa dáta postupne ukladajú. Veľmi dôležitou časťou SSD je teda kvalitný radič, ktorý dáta na čipy zapisuje. Limitujúcim faktorom sa stalo miesto. Kedže veľkosť diskov sa nezmenila, bolo potrebné dostať do existujúcich rozmerov čo najviac pamäťových čipov, aby kapacita zodpovedala súčasným potrebám užívateľov. A ako ubytovať viac ľudí v dome bez možnosti zväčšiť pôdorys? Nadstaviť ho. A tu sa dostávame k pojmu MLC. Multi-level cell je vlastne vlastnosť pamäťovej bunky uložiť viac ako 1 bit informácie. Týmto „nadstavením" buniek sa zväčší ich kapacita, zato zníži rýchlosť a zvýši riziko zapísania chybného bitu. Základnými SSD boli disky so SLC, teda s možnosťou zapísania iba 1 bitu na bunku, ktoré sa môžu popýšiť všetkými výhodami, ktoré SSD majú.

Základná otázka znie: má význam uvažovať o kúpe SSD ako o náhrade za klasický pevný disk? Ťažko napísať jednoznačnú odpoveď, aj napriek ďalším riadkom, ktoré vyznejú v prospech SSD:

Prístupová doba - tým, že odpadla nutnosť hľadať informáciu na disku pomocou mechanickej hlavy na rotujúcej platni, sa prístupová doba znížila prakticky na extrémne minimum. Z 10 - 15 ms u klasických diskov na 0,8 ms u diskov SSD. Toto platí pri diskoch s kvalitným radičom (napríklad tých od Intelu ) a bunkách SLC. Čiže zrýchlenie je evidentné, pri štarte programov či systému značné.

Kapacita - dá sa povedať, že kapacity SSD od uvedenia na trh narástli, no nedosahujú dnešný štandard kapacity HDD. Ako systémové disky a ku kancelárskemu nasadeniu sa už dajú použiť, na bežnú prácu 60 - 120 GB už postačuje.

Rýchlosť zápisu/čítania - aj tu vďaka rýchlej prístupovej dobe vyhrávajú s náskokom disky SSD, ich rýchlosť v priemere začínajúca na hodnote 120 MB/s hravo prevyšuje HDD.

Spotreba / zahrievanie - odpadnutím potreby mechanickej obsluhy plotní sa znížila aj spotreba. Hodnota maximálnej spotreby do 2 W ich predurčuje k nasadeniu v notebookoch. Pri diskoch SSD sa už netreba starať o chladenie, zahrievanie sa eliminovalo.

Dosť bolo o kladoch. Zatiaľ to vyzerá, akoby SSD ani tienisté stránky nemali. Majú - a to dosť podstatné.

Životnosť - Vyzerá to tak, že najväčšou slabinou diskov SDD je ich „relatívna" životnosť. Výrobcovia, a teda aj predajcovia na stránkach radi uvádzajú životnosť v hodinách. Hodnota „stredná doba chyby" je vlastne čas, po ktorom sa môžu na disku začať objavovať tzv. null bity, čiže chybne zapísané informácie. U diskoch s pamäťovými blokmi MLC je stredná doba chyby 1 mil. hodín, u diskov s blokmi SLC je to 10 x viac, po 10 mil.hodín.

Princíp zápisu na disk sa oproti klasickému postupu mierne líši. V prípade pevných diskov sa informácie zapisovali aj na náhodnú časť magnetickej plotne, v prípade SDD sa zapisujú do buniek za sebou. Životnosť disku závisí  na počte prepísaní jednej bunky. A tu narážame na problém. Čím viac sa teda na disk zapisuje, tým skôr disk odíde do večných lovíšť. Povedzme že máme 64 GB disk, a zapíšeme na ňho 20 GB systém a programové vybavenie. Ďalších 44 GB bude radič kontinuálne zapisovať na disk dáta, ktoré bude treba. Ak by ste aj medzičasom niečo zmazali, stále sa bude postupne zapĺňať miesto až do konca. Preto by relatívne skoro mohlo dôjsť k opotrebeniu aj tých buniek, ktoré by použité byť nemuseli. Toto rieši funkcia disku TRIM, ktorá sleduje zmazané bunky disku, neprepisuje ich na nulové hodnoty hneď, aby sa zbytočne neničili bunky, ale zapíše tam dáta hneď ako prídu nové, disk tak nemusí začínať ukladať na ešte nepoužité bunky. Toto by malo predĺžiť životnosť diskov.

Kvalita súčiastok -  celková výdrž diskov závisí aj od kvality použitých súčiastok. Pamäťové čipy, radič a ostatné polovodiče hrajú v prípade týchto diskov podstatnú rolu, preto neodporúčam vyberať podľa obalu. Celkovo najkvalitnejšie disky má Intel so svojimi diskami označenými „X", Kingston ako klasický hráč na trhu úložných médií, Corsair a OCZ.

Celkovo víťazne vychádzajú zatiaľ z aktuálnej ponuky disky SLC od Intelu, dať však vyše 600 euro za 64 GB disk je ešte predsa len trošku veľa. Všeobecne teda platí - kúpiť SSD sa vyplatí, treba však pred tým zhodnotiť účel, na ktorý bude disk použitý a kúpiť overenú značku.

 

 

pozn.: článok nemá byť odbornou prednáškou o SSD, v prípadnej diskusii sa nevyjadrujem k príspevkom o neodbornosti napísaného. Ale opravu či doplnenie vítam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?