Čísla a štatistiky nechám bokom, tie si vie každý pozrieť aj sám. Úroveň ligy najlepšie odzrkadľuje (ne)záujem divákov o stretnutia a kultúra. Kultúra aktérov, ktorá je miestami až žalostne nízko, no vyplýva z celkového prostredia, v ktorom sa futbal hrá a kultúra prostredia, ktorá až na štadión v Žiline nestojí naozaj ani za komentár. Heslo „Spojme sa pre futbal" teda znie až tragikomicky.
Titul. Dovolím si tvrdiť, že titul je v správnych rukách. V Žiline je na naše pomery nadštandardné futbalové prostredie, vhodné typy hráčov, ktorí ťahali za jeden povraz, tréner, ktorý nevyhadzuje po každom kole hráča za zlý výkon, a v neposlednom rade stabilná finančná situácia. Slovan, ktorý pred začiatkom súťaže deklaroval, že chce titul, nemal počas sezóny konštantnú výkonnosť a slabšiu jar funkcionári klubu pripisovali zraneniam opôr. Čo tak otvorene povedať, že nákupmi hráčov, ktorí nemali dostatočné kvality prosto klub prestrelil?
Zostup. Čierny peter zostal v rukách Petržalky, ktorá ho „získala" až v predposlednom kole, v tom najnevhodnejšom čase. Vypadnutie je však len logickým vyústením problémov a vnútornej situácii v klube. Mužstvo, ktoré nikdy nehralo doma, a ktorého budúcnosť nevie nikto odhadnúť do ligy nepatrí. Nech už sú príčiny tohto stavu akékoľvek.
Smutné, no to je asi všetko. Žilna má titul, Petžalka vypadla, Zlaté Moravce sa vracajú do najvyššej súťaže. Miestenky v pohárovej Európe sú rozdané, pre kluby u nás je aj štart v nich úspechom. Tešme sa.
Lenže sú to slzy cez smiech...